Náš Bruselský špión mi dodal nové informácie ktoré sa tíkajú nás všetkých. Je to veľmi zaujímavé:
Po Lisabonskej zmluve, ktorá právne z Európskej komisie spravila akýsi zárodok Európskej vlády a Parlamentu dala viac právomocí, prichádza ďalší testovací papierik. Europoslanec Bill Newton-Dunn prišiel s vyhlásením, že EÚ by profitovala so založenia akejsi európskej polície.
Podľa Dunna národné policajné zložky nie sú dostatočne koordinované, existuje problém s kompetenciami na území ďalších členských štátov a ani spolupráca, ktorú zabezpečuje Europol, nie je dostatočná. Táto policajná zložka by teda mala ochrániť európskeho občana pred zločinom, ktorý nepozná hranice a medzi riadkami – byť prvým krokom budovania oceľovej päste Európskej únie.
Keďže by išlo o policajný zbor EÚ, tak je bez debaty, že by podliehal priamo bruselským úradníkom – to aby zamedzil nedôvere medzi národnými vládami.
Už zo svojej podstaty by mal právo zasiahnuť na území hocktorého štátu EÚ a proti každému jeho občanovi.
Tomu, že by ich cieľom mala byť ochrana človeka pred skutočným zločinom, môže veriť iba nenapraviteľný eurooptimista.
Vo svetle pokusov Europarlamentu o uzákonenie ideologických zločinov voči EÚ, kedy by euroskeptické strany v Europarlamente nemali dostávať financie z fondov EÚ sa založenie policajného zboru riadeného priamo z Bruselu javí ako ďalší logický krok. Parlament odhlasuje nejaký absurdný zákon typu ideozločin voči EÚ, harmónii, multikulturalizmu, Eurovalu a pod. S policajnou zložkou priamo podliehajúcou susednej inštitúcii nebude treba čakať na zdĺhavú implementáciu tohto zákona národnými parlamentmi, alebo nebodaj sa spoliehať na národné policajné zložky, ktoré by – vidiac nezmyselnosť takéhoto zákona – nemuseli spolupracovať. Komando nasadne do lietadla a zasiahne všade tam, kde bude treba.
Historická skúsenosť a niektoré neúspešné návrhy ohľadom silových zložiek podliehajúcich EÚ hovoria, že takáto zložka by mala rozsiahle právomoci a maximálnu imunitu. Ich príslušníci a konanie by nepodliehali pod jurisdikciu národných štátov, ale priamo pod Bruselskú kuratelu.
Aj tých zopár vlád, ktoré by mali snahu ochrániť svojich občanov proti výmyslom Bruselu, by sa razom ocitlo v úlohe obyčajných štatistov.
A netreba zabúdať, že by určite neostalo len pri jednom kriminálnom zbore. Fantázii sa medze nekladú. Európska vnútorná spravodajská služba, poriadková polícia, vojenské zbory a podobne. Návrhy sú možno už aj napísané, čaká sa len na správny čas, kedy ich preložiť prežúvajúcej verejnosti.
Už v súčasnosti existujú zločiny voči EÚ. Momentálne je to iba voči finančným záujmom EÚ, teda sprenevere eurofondov. Toto ale bruselskí úradníci vo väčšine prípadov tolerujú, keďže je to spôsob úplatku národným politickým elitám, aby držali ústa a eurokrok. Ak je aj niekto za nejakú spreneveru zatknutý, tak ide skôr o odstránenie nepohodlných osôb, ktoré pri delení koristi už začali prekážať. S vlastnou policajnou silou však už uplácať nebude treba. Aspoň nie v tak veľkej miere.
Európska únia naberá čoraz viac právomocí a do života bežného Európana zasahuje čoraz viac a viac, stále jej chýba jedna vec na to, aby mohla svoju vôľu efektívne vnucovať – fyzická sila. Či sa to eurokratom v sklenených palácoch páči, alebo nie, vôľa EÚ je v členských štátoch presadzovaná skôr právne a nátlakom jednotlivých členov na druhých, pretože sa práve v tej chvíli ich záujmy zhodujú so záujmami eurobyrokratov. Vlastný monopol na násilie túto rovnováhu síl môže vychýliť výrazne smerom v prospech Bruselu.